Spomienky a svedectvo

Mal som šťastie – vďaka priateľskej dôvere autora – dostať do rúk toto dielo už v rukopise. A ked' som raz otvoril fascikel 214 listov xerokópií. tak ma ich obsah upútal. že som odložil všetko iné a prečítal som si ich všetky na dve dlhé posedenia.

Keby som mal však definovať literárny druh tejto práce profesora dr. Karola Murína, našiel by som sa v rozpakoch. Autor hovorí o "Spomienkach a Sve­dectve“ Nie sú to teda spomienky, na aké sme zvyknutí z memoárovej literatúry. Tie sa najčastejšie vyčerpávajú v pseudohistorických úvahách na ospravedlnenie vlast­ných omylov a na glorifikovanie verejnej činnosti ich pisateľa. O Karolovi Murinovi sa v tomto diele dozvieme sotva to najpotrebnejšie, ba dakedy aj to len tak akoby úchytkom. Tym viac sa v nich hovorí o jeho "šéfovi", o Prezidentovi Slovenskej republiky dr. Jozefovi Tisovi, s ktorým dr. Karol Murín úzko spolupracoval ako jeho osobný tajomník. Je prirodzené, že Slováci doma i vo svete, ale aj historici onoho obdobia vôbec očakávali od Karola Murina jeho spomienky na prezidenta Tisu. Mali na to určité právo a dr. Murín mal svätú povinnosť pri­spiet svojim nenahraditeľným svedectvom k objektív­nejšiemu poznaniu jednej z kľúčových kapitol najnov­ších slovenskych dejín. Patrí mu teda vďaka národa i históne už za to, že sa rozhodol svoje spomienky napísať a vydat.

Urobil to však celkom svojským, originálnym spô­sobom. Netúlal sa po diplomatických archívoch, aby oprel SVOJU pamäť o dokumenty, ktoré vtedy azda ani nepoznal. Nerobí si nároky na historickú stať svojho druhu, ani na literárnu esej definitívnej štruktúry. Vy­hrabal jednoducho svoje denníkove záznamy spred takmer pol storočia, potom pár kapitol, zredigovaných hneď v povojnových rokoch a pridal k nim ešte niekoľko "dokumentov" rôznorodej povahy. Máme teda v rukách dielo sui generis, ktoré po čisto formálnej stránke ľahko bude možno mentorovať ostrým perom literárnej kritiky. Ale kto sa vžije do tohoto nezvyklého textu, tomu nebude môcť ujsť jeho jedinečná hodnota priameho, bezprostredného, neštylizovaného a neuspôsobeného, miestami až prostoduchého osobného SVEDECTVA.

Milan S. Ďurica